Teraz sa mi to už nezdá ako omyl. Chcela som byť architektou, aj rolu moderátorky v rádiu som si vyskúšala. No som učiteľka. Ako som sa k tomu dostala?
Moji rodičia dlhé roky pracovali ako konštruktéri, kreslili strojnícke súčiastky. Starý otec z maminej strany maľoval obrazy, amatérsky, ale išlo mu to. Mala som teda po kom zdediť talent na kreslenie. Aj som kreslila (nie maľovala), najprv to boli návrhy šiat, neskôr návrhy interiérov, potom domy. Zbožňovala som LEGO, tak som mohla svoje 2D kresby zhmotniť do 3D. V podstate ma to baví dodnes, rada sa pridám ku svojim deťom a vraciam sa tak o dve desaťročia späť.
Keďže som maturovala za "totality", bolo veľmi ťažké dostať sa na prominentnú školu, akou architektúra nepochybne bola. Z celého Slovenska mali prijať 70 ľudí, tak je zrejmé, že na mňa sa nedostalo, aj keď na talentových skúškach ma nemenovaný akademický sochár oslovil, že sa mu moje práce páčia a prečo nejdem na VŠMU, keď mi to tak dobre ide.
Na architektúru ma neprijali, tak som si "odkrútila" rok na VŠT stavebnej v KE. Keďže to nebolo kreatívne štúdium a to, čo ma na tom najviac bavilo, bola matika a fyzika, rozhodla som sa pristať na rady rodičov: mamka - "s Tvojou trpezlivosťou by si mohla byť učiteľka" a ocko sa pridal: "veď učiteľom je super! Skoro v práci končia, majú veľa prázdnin..." a prestúpila som na Pedagogickú fakultu v Prešove, odbor matematika - fyzika pre 5.-12.roč. (dnes 2. stupeň ZŠ a SŠ), a to hneď do 2. ročníka. Školu som síce skončila s červeným diplomom, ale ešte v 4. ročníku som počas praxe vyronila nie jednu slzu, keď som do noci písala prípravy a od únavy na nasledujúci deň padala z nôh. Dalo sa teda tušiť, že nástup do výkonu zamestnania nebude sranda.
Počas štúdia na VŠ som si okrem vypomáhania na fakulte a športu krátila čas v internátnom rozhlasovom štúdiu. A to bolo niečo! Veľmi sa mi to páčilo a vedela som si dobre predstaviť, že by toto mohlo byť moje zamestnanie. Ale po tom, ako som si v reálne, keď v Prešove začínalo rádio Flash, mohla toto vyskúšať, ma to prešlo. Asi preto, že to nebolo dobré rádio, veď koniec-koncov aj skoro svoju činnosť ukončilo a nahradilo ho najprv rádio Východ, a potom Jemné melódie, ale to som už ja bola kdesi inde.
Moja učiteľská prax sa začala na 4. ZŠ v Snine a na moje prekvapenie, začalo ma to baviť. Možno to bola zásluha veľmi dobrého učiteľského kolektívu, na ktorý dnes veľmi rada spomínam a veľmi rada sa s bývalými kolegyňami stretávam a spomíname na rôzne pekné chvíle.
Po materskej dovolenke ma oslovila bývalá p. riaditeľka Gymnázia v Snine, či by som nešla k nim učiť matematiku a informatiku. Prekvapilo ma to, pretože som si k nim ani nedala žiadosť, mali plný stav učiteľov. Ale keď im zrazu jeden uprostred školského roka odišiel a zhodou okolnosti kolega s kombináciou M-INF, neváhala som. ponuku prijať. Veď idem do lepšieho! No áno, ale šikovní žiaci potrebujú ešte lepších ako priemerných učiteľov. Bola to výzva. Navyše informatika nebol môj študijný obor, len koníček. Tak som sa pustila do 5-semestrálneho rozširujúceho štúdia matematickej informatiky.
Komentáre